I keď už druhým rokom som verným fanúšikom bosej chôdze (tzv. barefooting-u), k bosému behu som sa dostala len nedávno a musím povedať, že je to zážitok na úplne inej úrovni, než beh samotný.
Nepatrím medzi pravidelných "teniskových bežcov", a i keď v dnešnej dobe je veľmi moderné vyhlásenie Idem si zabehať!, nikdy som behu ako takému neprišla stopercentne na chuť, pretože mi v ňom "niečo" chýbalo. A popravde - môj bežecký štýl sa skôr vizuálne podobá na útek pred kŕdľom nahnevaných husí, než by sa dal ohodnotiť ako stelesnená atletická ľahkosť a elegancia.
Ja som sa viac našla v chôdzi (i tej barefootovej), ale o tom bude iný článok. Vráťme sa k barefoot runningu.
Včera sa nad Banskou Bystricou mierne mračilo, ideálne počasie podniknúť niečo športové. Spolu s Matúšom, obrneným trojnásobnou dávkou trpezlivosti, aby dokázal zvládnuť odtrénovať svoju priateľku, sme vybehli v bosých nohách na okolité lúky nad Sásovou.
Prvé kroky naboso sú vždy náročnejšie, kým si chodidlo zvykne na terén a aktivujú sa reflexné plôšky. Po cca 50 metroch po asfalte a štrku sme sa konečne dostali na úžasne poddajný trávnatý povrch a tréning mohol začať.
S trpezlivosťou koňa mi Matúš vysvetľoval princípy a rozdiely medzi "klasickým behom" a "bosým behom". Všetko samozrejme za behu. Vysvetľovali sme si prácu tela od chodidla až po hlavu, dýchanie, zapojenie stredu tela.. Profesionálny prístup, ako na kurzoch.Avšak čo mne skutočne utkvelo v pamäti je vlastný pocit a prekvapenie samej seba s myšlienkou: "Ja BEHÁM a mňa to BAVÍ!"
Trávnatý terén nebol ideálny, striedal sa i s kamenistým povrchom, vbehli sme na lesné cestičky plné popadaného ihličia a konárikov. Stále nové a nové stimuly, výzvy, s ktorými som sa musela vnútorne popasovať. A s ktorými sa pasovalo moje telo.
Ale prišlo mi to také jednoduché ako zdolávanie prekážkovej dráhy, kedy jedinou brzdou bola moja myseľ a vnútorný strach, že si spôsobím zranenie. Priznávam sa, že zakopnutiu o nedbalo pohodený kameň som sa nevyhla, ale po pár vnútorných nadávkach sa šlo ďalej, až do pomysleného cieľa.
Uvedomila som si, aké prirodzené je bežať naboso, ako telo vie, čo má robiť, a nakoľko zábavný barefoot running je!
Dostala som k behu konečne motiváciu, ktorú som hľadala a stanovila som si výzvu na tento rok: Panský diel zo Sásovej (4,4 km). Banskobystričania poznajú a kto by sa na tréningy chcel pridať - miesto voľné. :-)
Nech Vás telo drží a prajem veľa bosých krokov!
