06 Oktober 2008

Wien und alles dazu I.


Väčšina z vás vie, že ma moje túlavé topánky zaviali na ďalší z mojich zahraničných pobytov. Ale nie každý z vás tuší, ako sa mi tu darí, či ma ešte z krajiny nevyhostili, či dokonca neposlali na nútené práce (jablková sezóna) a preto namiesto obežníkového e-mailu som si zvolila relatívne jednoduchšiu cestu, ako vás informovať.

Ale kde začať. Pozerám do kalendára, tak som tu už mesiac a týždeň, trochu rýchlo to ubieha. Ako začala škola a pribudla práca, dni sa skrátili a večery predĺžili. Ale poďme pekne po poriadku.

Viedeň/Wien/Vienna. Keď jedno z týchto troch slov dáte lokalizovať na online stránke (povedzme maps.google.com), pripojíte k tomu 1180 a Gentzgasse, dostanete pomerne presné miesto, kde sa sústreďuje moje pôsobenie na zimný semester.

Prečo Viedeň? Je blízko. Teda z ktorého pohľadu sa to vezme. Určite bližšie, ako bol Coburg, kde som zapadla pred dvoma rokmi naErasmus. Za rodičmi je to stále 5 hodín sedenia vo vlaku, takže tam nejakú výraznú zmenu v cestovaní nepociťujem. A dve hodinky je to so Student Agency, (kým ešte majú žlté autobusy a v jednom kuse) a som tam, kde je navyššia koncentrácia kamarátov a vlastne môj život od roku 2005: V Brne. Znelo to trochu sentimentálne, ale či chcete alebo nie, chýba mi každý meter štvorcový toho mesta (okrem Cejlu, prípadne iných "vychýrených" lokalít), večery strávené pri dobrom filme v príjemnej spoločnosti, alebo v Terči... no jednoducho všetko, všetci a pár ľudí špeciálne.

Na druhej strane filozofia: Vzdelávajme sa, kým máme tú možnosť a kým nás na tých školách chcú, bola dostatočným motívom, prečo odísť na pár mesiacov a rozšíriť si obzory. Veď ja sa vrátim. A študovať predmety v cudzom jazyku, a navyše ktoré ma bavia a zaujímajú, mi dáva pocit, že tá škola nie je len pre diplom.

Keďže na Erasmus ma už nepustili, lebo nemám nárok a voľné miesta treba radšej nechať prepadnúť do čiernej diery so štítkom "Lost money", musela som zvoliť alternatívu Free Mover, ktorá sa od vyššie zmieňovaného líši len jednou, zato veľmi podstatnou vecou: nikto vám nedá ani halier na pobyt, všetko si financujete z vlastného vrecka. A kto vlastné vrecko nemá, musí sa spoľahnúť na sponzorov, alebo študentské pôžičky. Škola obvykle prispieva nejakou čiastkou z MŠMT, ale to by moja domáca fakulta nemohla prešvihnúť rozpočet. A na nás, Free Movers, už neostalo ani euro. Na tomto mieste ďakujem mojim neuveriteľne štedrým rodičom, ktorí ma vo všetkom podporujú a práve vďaka ktorým som mohla alternatívu FM zvoliť a vycestovať. Museli si "prišrktiť opasky" nielen oni, ale aj ja, napokon všetko sa dá zvládnuť. Mum, dad, you are MARVELOUS!!!

V nasledujúcich článkoch máte možnosť prečítať si o okolnostiach, miestach a ľuďoch, ktoré a ktorí tvoria moju dennú rutinu. Tak prajem príjemné blúdenie riadkami a nezabudnite, že o pol roka ma máte naspäť. :-)

Keine Kommentare: